This blog post is in Slovakian*. For English version click here.
Na úvod
Na úvod by sme chceli poďakovať všetkým klientom a klientkám z resocializácie, ktorých výpovede boli použité v tomto článku a tiež personálu resocializačného strediska, ktorí nám láskavo umožnili rozprávať sa s klientmi/-tkami.
Predstavy o sociálnom fungovaní aktívnych užívateľov/-iek drog (UD) sú často sprevádzané stereotypmi a predsudkami, ktoré stigmatizácii UD. Tradičný, moralizujúci prístup na základe týchto stereotypných predstáv považuje všetky vzťahy UD za dysfunkčné a utilitárne. Na menej stigmatizujúci prístup je potrebné kvalitné porozumenie vzťahom počas užívania drog. Takýto realistickejší pohľad musí brať do úvahy: a. heterogenitu, ktorá existuje vo vzťahoch UD (typ a kvalita vzťahu), b. dôvody, prečo sú tieto vzťahy cenné a hodnotné pre všetkých UD, ktorí/-é sa v nich angažujú (okrem materiálnych dôvodov)1. Preto sme sa v nasledujúcom článku, spolu s klientmi/-tkami nemenovaného resocializačného strediska (RS), poobhliadli za ich vzťahmi pred liečbou v resocializácii. Našim cieľom bolo zamerať sa na dynamickú interakciu medzi užívaním drog, závislosťou a vzťahovým fungovaním u užívateľov/-iek drog (UD). Ich výpovede sme nahrávali na diktafón počas osobných rozhovorov a neskôr dôkladne analyzovali kvalitatívnym spôsobom pomocou tzv. „deskriptívno-interpretatívnej analýzy“, t.j. psychologickej metódy na spracovanie nahrávok osobných výpovedí2.
Skôr než začneme hovoriť o ich vzťahoch pred resocializáciou, priblížime priebeh rozhovorov s klientmi/-tkami. Pred každým rozhovorom sme účastníkov/-čky informovali o priebehu rozhovoru a ubezpečili ich, že účasť je dobrovoľná a anonymná. Do pilotných rozhovorov bolo zapojených celkovo päť účastníkov/-čiek s priemerným vekom 27,8 rokov, u ktorých dĺžka pobytu v resocializácii bola 2-6 mesiacov. Takmer všetci mali problémy s viacerými návykovými látkami (Pervitín, heroín, alkohol atď.). V rozhovoroch sme položili klientom/-tkám z resocializácie tieto tri základné otázky:
„Aké boli tvoje vzťahy s ostatnými ľuďmi predtým než si začal/-a brať? Čo sa dialo v tvojich vzťahoch počas užívania drog a závislosti? Akú úlohu v nich zohrávali drogy?“
Vzťahy a drogy
Nasledujúce výsledky boli vytvorené na základe výrokov klientov/-tiek a vyjadrujú spätný pohľad klientov/ klientiek na vzťahové procesy pred liečbou (resocializáciou). V tomto článku uvádzame iba niektoré zo zmien, o ktorých klienti/-tky v našom výskume hovorili. Rozsah tohto článku bohužiaľ neumožňuje popísať všetko čo klienti/ klientky uviedli, vybrali sme len najpočetnejšie a podľa nás najdôležitejšie vzťahové zmeny. Pre lepšiu názornosť sú výsledky analýzy rozdelené do dvoch období: (1) pred začiatkom užívania drog a (2) počas aktívneho užívania drog a závislosti (viď zoznam nižšie).
Vzťahy pred začiatkom užívania drog:
1. K mal pretrvávajúci až výlučný vzťah s rodinným príslušníkom (mama, sestra, babka)
2. K vníma vzťahy s rovesníkmi, v práci ako bezproblémové
3. Kolektív rovesníkov je priestorom pre experimentovanie s mäkkými drogami
Vzťahy užívateľov/-iek drog (UD) počas aktívneho užívania drog a závislosti:
4. K hodnotí vzťahy počas užívania drog ako neúprimné voči rodine a priateľom/-kám.
5. K rodina a kamaráti podporujú, motivujú k liečbe.
6. K „nerieši“ vzťahy počas užívania drog, t.j. nezaoberá sa nimi, ani nie sú prioritou.
7. Zmena okruhu kamarátov vytvára prostredie pre užívanie drog a relapsy.
Pozn. K= klient/-ka. Pre obmedzený priestor uvádzame len zmeny, o ktorých vypovedali aspoň 4 klienti/-tky.
V prvom období, t.j. pred začiatkom užívania drog, klienti/-tky opisovali celkové vzťahové nastavenie v rodine ako aj vzťahy s jednotlivými členmi rodiny a rovesníkmi/-čkami. Klient/-ka mal/a blízky až výlučný vzťah s rodinným príslušníkom/-čkou (napr. mama, sestra, babka), ktorý pretrval až do súčasnosti:
„starká bola vždycky nejaký môj azyl, to je to, bolo tak, že keď bolo neviem ako zle, tak som vždycky došla k starkej, jak mi bolo zle, tak som išla k nej“.
Účastníci/-čky vnímali svoje vzťahy s rovesníkmi/-čkami v škole a neskôr aj v práci ako bezproblémové:
„V rodine vzťahy super, s mamou, s otcom dobré vzťahy dodnes. V škole tiež normálne, priemerný prospech“.
Kolektív rovesníkov/-čok bol pre viacerých priestorom pre experimentovanie s mäkkými drogami:
„ja som bol s ňou a s jej kamarátmi a s tými kamarátmi som bol až do konca. S nimi to začalo a nejaký čas som chodil stále len s nimi, potom som naučil ja svojich kamarátov v mojom veku“.
V druhom období sa striedali fázy aktívneho užívania, návyku a pokusov o liečbu závislosti. Toto striedanie bolo prítomné aj v priateľských/ kamarátskych vzťahoch a najlepšie by sa dalo opísať ako oscilácia, či fluktuácia medzi svetom „normálnych“ ľudí a svetom „feťákov“ (podľa slov účastníkov/-čok):
„Potom som už prestal aj medzi nich chodiť, chodil som medzi úplne iných ľudí, čo mne vyhovovali, ktorí niečo brali“
Vzťahy s rodinou alebo s kamarátmi/-tkami hodnotili niektorí klienti/-tky s odstupom času ako neúprimné, pretože im nehovorili o svojom užívaní drog:
„to je inak strašné, jak som bola neúprimná, lebo ona mi hovorila, pýtala sa ma, že aké to bolo, jak som s tým dokázala prestať, ako som sa cítila a pritom som bola v období, kedy som zase brala tie drogy“.
Hlavnou témou tohto premenlivého obdobia boli zmeny v pozícii vzťahov na rebríčku priorít užívateľa/-ky drog (UD), kedy dochádzalo k tzv. re-prioritizácii. Účastníci/ -čky to opisovali ako „neriešenie“ vzťahov počas aktívneho užívania drog, ako otázku priorít a preferencie zaobstarávania drog. Miesto vzťahov na rebríčku priorít UD sa často mení, dochádza k re-prioritizácii, inými slovami čas/ energia venovaná zaobstaraniu drog je nevyhnutne bariérou pre vytváranie/ udržiavanie vzťahov:
„Proste som tie vzťahy neriešil, možno že som mal rodinu, lebo som bol naučený tak, že rodine môžeš veriť, tá ti môže jediná pomôcť, ale inak tie vzťahy, mal som zopár priateľov z ktorejkoľvek časti spoločnosti“
A práve rodina zohrávala dôležitú úlohu pri klientovej motivácii liečiť sa:
„Prišla na mňa kríza, tak mamka sa o mňa starala 3 dni, som tam krízoval, zvracal. Ten terapeut prišiel, lebo on bol na Vianoce tiež doma, on to sľúbil, tak sem zavolal, že príde, vybavil to tu a išiel som. Mamka sa pýtala, že keď chcem, nech idem, že ona to zaplatí a išiel som sem“
Závery analýzy priniesli niekoľko zaujímavých vhľadov do zmien, ktorými prechádza vzťahové fungovanie počas užívania drog tak, ako ich vnímali klienti/-tky s odstupom niekoľkých mesiacov po príchode do resocializácie. Najdôležitejšie sa týkali rodinného prostredia, opory a pomoci pri liečbe, prežívania blízkosti vo vzťahoch, a priorít v oblasti vzťahov.
Zapojenie klientov/-tiek v prvých mesiacoch resocializácie do nášho pilotného výskumu predstavuje zároveň silnú aj slabú stránku štúdie. Limitáciou je, že ich výpovede môžu byť skreslené selektívnym rozpamätávaním sa na minulé udalosti, t.j. vzťahy počas užívania drog. Silnou stránkou je, že takto sme získali výpovede aj od takých klientov/-tiek, ktorí z resocializácie odídu predčasne. Zistilo sa, že pacienti/ -tky, ktorí zostanú v liečbe dlhšie sa môžu líšiť v podstatných črtách od tých, ktorí liečbu ukončia predčasne3.
Prečo je dôležité rozprávať sa o vzťach počas užívania drog
Kvalitatívne rozhovory, ako výskumná metóda, neumožňujú zovšeobecnenie výsledkov na všetkých UD kvôli nízkemu počtu účastníkov/-čok. Na druhej strane kvalitatívny výskum pomáha prekonávať obmedzenia kvantitatívne orientovaného prístupu, tým že nachádza jedinečnosť, preveruje predsudky, mýty a nuanse interpersonálneho fungovania. Vytvára tak lepšie porozumenie v oblastiach, ktoré sú ťažko prístupné vedeckému skúmaniu. Porozumieť vzťahom znamená pre pomáhajúce profesie pristupovať bez predsudkov, lepšie pomáhať a zabraňovať udržiavaniu stereotypných predstáv o UD. Pre samotných klientov/-tky liečebných zariadení to uľahčuje vyrovnávať sa s vlastnou minulosťou a umožňuje rýchlejšie zakomponovať obdobia užívania drog do obrazu o sebe, či do osobnej histórie. A nakoniec, prínos pre širšiu verejnosť spočíva v zlepšení postavenia UD v spoločnosti, znížení marginalizácie a tým pádom prispieva k uľahčeniu prístupu k pomáhajúcim organizáciám.
Poznámky a literatúra:
6. Klimas, J. (2013). Vztahy, drogy a socialna prevencia v resocializacii. Socialna Prevencia, (1):25-26.
*Základ tohto článku tvoria príspevok prednesený na kvalitatívnej konferencii v Brne, 21. Januára 20104 a články v časopisoch Adiktologie5 a Sociálna prevencia6. Pri tejto príležitosti by som sa rád poďakoval Dr. Petrovi Halamovi za konzultacie a Dr. Matúšovi Bieščadovi za pomoc s analýzou rozhovorov.